Farnosť Rudina

tel.
Farský kostol Ružencovej Panny Márie (1994)
Kostol Fatimskej Panny Márie, Rudinská (1995)
Kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie, Rudinská (1880)
Kaplnka sv. Jána Krstiteľa, Rudinka(1939)
filiálky: Rudinka, Rudinská
Farnosť vznikla odčlenením filiálok Kysuckého Nového Mesta a Nesluše.
Rudina - 1.7.2004 odčlenená od farnosti KNM. Existuje ako samostatná farnosť
Obec Rudina leží na severovýchodnom okraji Javorníkov v doline Rudinského potoka nad jeho ústím do Kysuce. Svojou rozlohou 630 ha a počtom 1507 obyvateľov patrí k stredným obciam regiónu. V chotári obce sú prevažne lesy s nadmorskou výškou 350 - 560 m.
História
Ako trvalo osídlená dedina patriaca zemanom vznikla na prelome 13. a 14. storočia. V rodinnom mene (Rugyna) sa spomína v r. 1359, r. 1364 Rudzina, r. 1506 ako Veľká Rudina. Do konca stredoveku patrila zemianskym rodinámm Rudinský a Čičkan z Rudiny. Neskôr patrila budatínskemu panstvu a len menšia časť zemanom (Ordódy). V roku 1950 sa od obce odčlenila bývalá osada Rudinka a vytvorila samostatnú obec.
Prvá železničná zastávka bola zriadená pri strážnom domčeku, ale keďže obyvatelia Rudiny nepodporili vo voľbách do peštianskeho snemu kandidatúru slúžneho Hajdína z KNM, tento dal zrušiť zastávku a obyvatelia chodili do Brodna. Žel. zastávka v Rudine bola obnovená v r. 1952.
Počiatky školstva v Rudine sa spájajú s menom Štefana Martina Vávru, ktorý ako kanonik - farár zomrel v Maďarsku. Zanechal "základinu" v obnose 566 zlatých 70 grajciarov. Z úrokov tejto základiny dostával svoj plat miestny učiteľ (30 zlatých). Taktiež založil "základinu" pre mladíkov, ktorí by sa venovali kňazskému povolaniu. Prvá škola bola postavená v roku 1855-57. Nová škola pre ročníky 1 - 9 bola daná do užívania v r. 1961.
Rudina patrila pod farnosť Kysucké Nové Mesto, kde patrí aj dnes. V r. 1995 vysvätil otec kardinál Ján Chryzostom Korec (nitriansky sídelný biskup) nový kostol, ktorý je zasvätený Ružencovej Panne Márii.
V obci sa rozvíjalo ochotnícke divadelníctvo. Prvé divadelné predstavenie (hra od F. Urbánka) bolo 1925. Od roku 1973 v obci pôsobí ženský folklórny súbor Bukovinka.
Ku kultúrnym pamiatkam patrí kaplnka s pôvodne klasickou zvonicou z r. 1907 a v nej socha Ružencovej Panny Márie; k prírodným pamiatkam chránené lipy "Tri kopce". Padlým občanom v 1. svet. vojne obec v roku 1933 postavila pomník s bustou M. R. Štefánika, pod ktorou bola uložená pamätná listina.
Rudinka - 1.7.2004 odčlenená od farnosti KNM. Existuje ako filiálka farnosti Rudina
Obec Rudinka svojou rozlohou 313 ha a počtom 378 obyvateľov je najmenšou obcou regiónu. Nachádza sa na južnom okraji Kysuckej kotliny, bezprostredne pred Kysuckou bránou, ktorá oddeľuje Žilinskú a Kysuckú kotlinu. Obci dominuje vrch Rochovica s výškou 640 m a na druhom brehu rieky Kysuce vrch brodnianka (720 m). Oba boli vyhlásené za prírodné rezervácie. Kysuckú bránu tvorí zúžený úsek Kysuckej doliny v jej dolnej časti s charakterom tiesňavy. Kysucká brána je prirodzeným, estetický pôsobivým vchodom na Kysuce z južnej strany spolu a korytom rieky Kysuca.
Rudinská - 1.7.2004 odčlenená od farnosti Nesluša. Existuje ako filiálka farnosti Rudina
V obci Rudinská v roku 1995 postavili nový, moderný kostol zasvätený Nepoškvrnenej Panne Márii. V minulosti veriacim v Rudinskej slúžila kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie na cintoríne, ktorú vysvätili v roku 1880.
Farnosť od r.2004 spravuje: Ing. František Pekara
Z farnosti pochádza kňaz: Ľubomír Vavro





