Mons. ONDREJ SANDANUS

IMG_0623.jpgNarodený 26. novembra 1941 v Kamennej Porube, 3 bratia František, Ondrej, Augustín
Diakonát prijal 11. 6. 1968 Bratislava
Za kňaza bol vysvätený 23. 6. 1968 Bratislava

Pôsobiská kňazskej služby:

1968 – 1970   kaplán Pruské
1970 – 1971   kaplán Ilava ½ roka
1971 – 1974 kaplán Kysucké Nové Mesto, 3,5 roka
1974 – 1986   farský administrátor Skalité
1986 – 1990   farár Ochodnica
1990 – 2001   farský administrátor Krásno Nad Kysucou
1990 – 1997 dekan Dekanátu KNM
1997              menovaný za monsiňora, kaplána Svätého Otca
2001 – 2005   farár Makov
2005 – 2008   duchovný správca Charitného domu v Beckove
2008 - 2018  výpomocný duchovný a na odpočinku v KNM, 10 rokov
2018              Pápežské záslužné vyznamenanie Pro Ecclesia et Pontifice
(v preklade Pre Cirkev a pápeža) založil pápež Lev XIII. 17. júla 1888 pri príležitosti 50. výročia svojej
kňazskej vysviacky. Ocenenie je známe tiež pod názvom „Dekorácia cti". Pápež v súčasnosti udeľuje toto
vyznamenanie laikom a kňazom za význačnú službu Cirkvi a jej hlave.
2019             Cena mesta Kysucké Nové Mesto
od 25. 9. 2018 do 16. 1. 2021 – na odpočinku v kňazskom domove Promeritae Quieti sv.
Svorada v Nitre


Pri 50 výročí kňazstva sme vo farskom časopise Kysucké zvony uverejnili rozhovor s Mons. Ondrejom Sandanusom

Kňazstvo je Boží dar a tajomstvo. Je to vlastné a vždy originálne dobrodružstvo života s Kristom, ktorý sa priblížil tajomne k životu povolaného človeka a povedal mu: „Poď za mnou!“ Sv. Ján Mária Vianney hovorí: Keby sme tu na zemi dobre pochopili, čím je kňaz, umreli by sme nie od strachu, ale z lásky... Kňazstvo je láska Ježišovho Srdca.“

Mesiac jún je na Slovensku už tradične mesiacom, ktorý sa nesie v znamení kňazských vysviacok. V tomto roku si pripomína deň, kedy dal Bohu svoje áno aj Mons. Ondrej Sandanus. Pri tejto príležitosti mu redakcia KZ položila niekoľko otázok:

1. Pozrime sa bližšie k zrodu Vášho povolania. Kedy ste pocítili volanie ku kňazskému poslaniu a kto mal na Vaše smerovanie najväčší vplyv? Pamätáte si na okamih kedy to všetko začalo?
Vyrastal som v rodine, kde príklad viery mojich rodičov mal na mňa od malička veľký vplyv. Bola to predovšetkým viera a nábožnosť mojej mamy. Od malička nás viedla k Bohu. Večer sme spoločne kľačali a zopínali ruky k modlitbe. Rád som chodil do kostola. Od druhej triedy som začal  pravidelne miništrovať. Cítil som sa tam dobre. Dosť hlboko na mňa zapôsobila aj primičná sv. omša kňaza Rudolfa Baráneka, ktorá sa konala v našej farnosti. Tak sa postupne vyvíjalo povolanie, ktoré mal Boh pre mňa pripravené. Na gymnáziu sa volanie ku kňazstvu ešte viac zintenzívnilo a preto som si podal prihlášku do seminára. Nebol som sám, pretože rovnakú túžbu pociťoval aj môj spolužiak Jožko Rojík, ktorého som spoznal počas týchto rokov štúdia. Nebol som však prijatý. Neskôr som sa dozvedel, že dôvodom môjho neprijatia bolo nedostatočné odvádzanie kontigentov -určitých povinných dávok štátu, ktoré vtedajší komunistický režim predpisoval. Nie vždy sa mojej rodine túto požiadavku darilo plniť na sto percent. Rok som potom pracoval v chemickej továrni. Na druhýkrát ma prijali. Zavážil aj posudok, ktorý napísali členovia Československého zväzu mládeže ako som sa dozvedel neskôr.

2. Pri kňazskej vysviacke zaznievajú aj slová: „... a naplň svoj život tajomstvom Pánovho kríža.“  Kňazský život je spätý s obetou i s  krížom. Čo Vám prináša v kňazstve najväčšiu radosť a čo najväčšie starosti?
Najväčšiu radosť mám, keď vidím tých veriacich, žijem pre nich a oni ma chápu. Veľkú radosť mi robilo a stále prináša aj spoločné trávenie času s nimi. Spomínam si na jednotlivé farnosti Pruské, Skalité, Makov, Krásno nad Kysucou, Ochodnica... Ako som s nimi chodieval na výlety, futbal.. I napriek tomu, že bol komunizmus, pekne chodili do kostola, chlapci miništrovali. To ma napĺňalo radosťou. Vidíte, tú „úrodu“ svojej práce. Videli ste, že človek tam nie je nadarmo. Aj keď som už veľa rokov preč z tých farností tak si na mňa pamätajú. Najväčšie starosti mi robilo to, že počas totality zakazovali náboženstvo a robili nám problémy. Kontrolovali nás, vypočúvali. Každý mesiac chodil na faru tajomník. Spomínam si na prípad, keď som bol vypočúvaný a vyšetrovaný za to, že som šiel do Poľska kúpiť sväté obrázky pre deti. Tie mi potom zobrali a nevrátili. Vtedy muselo byť na všetko povolenie. Dokonca aj na nové skrine do kancelárie, ktoré som si chcel kúpiť. Toto boli tie najväčšie ťažkosti.

3. Ktoré roky kňazskej služby považujete za najkrajšie a ktoré boli najnáročnejšie?
Najkrajšie roky kňazskej služby boli keď som začínal. Spomínam si na ľudí mojej prvej farnosti v Pruskom, ale i v ďalších Skalitom, tu v Kysuckom Novom Meste, kde som bol 3,5 roka. To bolo také radostné obdobie. S ľuďmi som mal vždy dobré vzťahy. Doteraz mi z bývalých farností posielajú na Veľkú noc pohľadnice a to je povzbudivé a tiež radostné. Najnáročnejšie boli ako som už spomínal roky náboženskej neslobody. Tiež časovo
náročne bolo, keď sme vo veľkých farnostiach sami s pánom farárom učili náboženstvo. Mali sme vyše 20 hodín náboženstva týždenne. Často sme učili vo večerných hodinách, sobotami aj v deviatich dedinách, ktoré patrili k danej farnosti. Situácia sa zlepšila, keď začali učiť katechéti.

4. Čo bolo a je pre Vás najväčšou motiváciou vo Vašej duchovnej službe ľuďom?
Najväčšou motiváciou bolo pre mňa, keď som videl záujem ľudí o náboženský život. Stretávali sme sa na fare. Boli v rôznych spolkoch. Keď vidíte ich záujem to vás ženie. Vždy som chcel pre nich to najlepšie. Využil som každú chvíľu, aby som chodil na náboženstvo, po chorých... Záležalo mi, aby každý mesiac chodili na sv. spoveď. Spomínam si, že tie prvé piatky v mesiaci vo farnostiach boli skutočne živé. Deti chodievali rovno zo školy na sv. spoveď. V stredu dievčatá, vo štvrtok chlapci. V prvý piatok spoločne na sv. omšu.

5. Čo je zdrojom, prameňom, z ktorého čerpáte posilu vo svojom kňazskom živote?
Medzi prameň duchovnej sily kde čerpám posilu patrí sv. omša. Ďalej je to denne rozjímanie. To som nikdy nezanedbával. Vstanem skôr a každý deň pol hodiny ráno rozjímam. To je veľmi dôležité v kňazskom živote. To je základ. Človek naberie takej duchovnej posily. A samozrejme nesmie chýbať modlitba - sv. ruženec, súkromné modlitby, čítanie Sv. písma, náboženskej literatúry... To sú tie duchovné zdroje. Kňazstvo za tých 50 rokov bolo pre mňa všetkým. Nikdy som nemal pochybnosti. Aj keď bolo veľa roboty vždy mal človek z toho radosť. Bol som vždy šťastný , lebo som vedel čo to pre mňa znamená. Kňazský život je naozaj krásny. 

Ďakujem za rozhovor a v mene našich farností i za Vašu službu v Pánovej vinici. Želám a vyprosujem veľa Božích milostí a silu Ducha Svätého v každodennej službe. Nech Vás Pán sprevádza svojou pomocou a požehnaním aj v ďalších rokoch Vášho kňazského života.

spracovala Janka Richtáriková

Obrázok1


SLUŽBA UCHA
 

  

Cirkev chce byť blízko pri tých,
ktorí to v ťažkých chvíľach potrebujú.

 

Farnosť sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste, Farnosť Panny Márie v KNM a sestry z Kongregácie Najsvätejšieho Spasiteľa v KNM sa spojili, aby v tomto čase skúšky boli ľuďom vo svojich farnostiach nablízku.

Prežívate v tomto období strach, smútok, úzkosť, nepokoj, beznádej či odlúčenosť od spoločenstva? Ste chorí, osamelí a hľadáte prameň, kde by ste čerpali posilu a zmysel pre svoj život?

 

CHCEME VÁS POČÚVAŤ, POVZBUDIŤ VÁS, MODLIŤ SA S VAMI A ŽEHNAŤ VÁM.

 

Všetkým, ktorí žijú v Kysuckom Novom Meste, Povine, Dubí, Budatínskej Lehote a Radoli, ponúkame od 29. októbra 2020 telefonickú SLUŽBU UCHA.

Od pondelka do piatku   hodinu predpoludním       od 10:00 do 11:00 hod.

                                        a hodinu podvečer            od 17:00 do 18:00 hod.

      vám budú k dispozícii zasvätené osoby (kňazi a rehoľné sestry) v tejto službe.

 

Na telefónnych linkách sme pripravení viesť duchovné rozhovory s tými, ktorí cítia potrebu porozprávať sa, aby sa im ľahšie znášali tieto dni.  

Prosíme volajúcich, aby linky nezneužívali, ale využívali v záujme duchovnej pomoci. Zároveň prosíme o trpezlivosť, ak by bola niektorá z liniek nedostupná.

 

Podľa potreby budeme časy a dostupnosť liniek upravovať.

Čísla liniek: 041/421 25 45041/421 37 990949 803 152

 

piatok 30. 10. 2020

od 10:00 do 11:00 hod.    041/421 25 45; 0949 803 152

od 17:00 do 18:00 hod.    041/421 25 45; 0949 803 152

 

pondelok 2. 11. 2020

od 10:00 do 11:00 hod.    041/421 37 99; 0949 803 152

od 17:00 do 18:00 hod.    041/421 37 99; 0949 803 152

 

 

7 MÝTOV O VOĽNEJ NEDELI

Návrh na voľnú nedeľu vyvolal búrlivú diskusiu. Veľa sa diskutuje pre a proti, preto si Vám dovoľujeme ponúknuť 7 najčastejších mýtov, s ktorými sme sa v diskusii na sociálnych sieťach, ale aj pri rozprave v parlamente stretli

1. MÝTUS: Predavačky chcú v nedeľu pracovať, lebo majú príplatky. 

FAKT:  89 % predavačiek podľa prieskumu chce voľnú nedeľu (2% ju nechcú a 8 % nevie).

  • Pre zamestnancov v maloobchode, najmä pre rodičov, poskytuje voľná nedeľa veľký benefit. Rodičia s deťmi potrebujú v týždni aspoň jeden spoločný voľný deň bez práce, aby mohli mať plnú účasť na rodinnom, kultúrnom, spoločenskom a náboženskom živote a tiež, aby mali primeraný čas na oddych a načerpanie nových síl.
  • Odbory, Zväz obchodu, aj drvivá väčšina verejnosti myšlienku voľnej nedele podporujú.
  • V parlamentnej rozprave padol návrh presunúť v maloobchode nedeľné príplatky na sobotu, aby prechodom na voľnú nedeľu zamestnanci neutrpeli straty.

2. MÝTUS: Voľná nedeľa bude po koronakríze ekonomicky neúnosná. 

FAKT: Spotreba ľudí je daná ich kúpnou silou a nie tým, či sú v nedeľu otvorené obchody. Na Slovensku s tým máme konkrétnu skúsenosť. A podľa Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu zatvorenie obchodov počas sviatkov nespôsobil, ani pokles obratov (práve naopak pred sviatkom ľudia nakupovali v potravinách mierne viac - aj do zásoby), ani prepúšťanie zamestnancov. 

  • Pre potraviny je nedeľa najslabším dňom v týždni, Zväz obchodu uvádza, že tvorí len 2-4 % z týždenných obratov. V nákupných centrách a nábytkových domoch sa nedeľa podieľa na týždennom obrate vyššími percentami, Inštitút finančnej politiky odhadol, že priemer pre všetky druhy prevádzok je cca 8,4 % z týždenného obratu.
  • Voľná nedeľa pomáha zvyšovať produktivitu práce, čo je dôležité najmä v tomto období, kedy je kúpyschopnosť obyvateľstva vplyvom koronakrízy znížená. 
  • Voľná nedeľa posúva nedeľnú ekonomickú aktivitu do reštaurácii, prevádzok cestovného ruchu, ktoré boli počas koronakrízy zatvorené.
  • V záujme ekonomickej únosnosti, odbory, ktoré podporujú voľnú nedeľu navrhujú, aby obchody zostali podobne ako v zahraničí otvorené počas nedieľ v období s najväčším nárazovým predajom, ako napr. nedele pred Vianocami, pred Veľkou nocou, na konci škol. roku (pred dovolenkami) a pred začiatkom školského roku. 
  • „My ako podnikatelia vieme, že neprídeme o peniaze, pretože ten dopyt sa presunie na ostatné dni, takisto nevznikne nezamestnanosť, pretože obchod je neustále podvyživený pracovníkmi.“ - Pavol Konštiak, viceprezident Zväzu obchodu SR

3. MÝTUS: Voľná nedeľa znamená zvýšenie nezamestnanosti, lebo každého siedmeho zamestnanca budú musieť prepustiť.

FAKT: Pri zavedení pracovného voľna počas štátnych sviatkov, t.j. 15,5 dňa za rok, obraty v maloobchode neklesli (práve naopak pred pracovným voľnom ľudia nakupovali v potravinách mierne viac - aj do zásoby) a z dôvodu sviatkov neprepustili ani jedného zamestnanca. 

  • Odbory už niekoľko rokov bojujú za voľnú nedeľu. Prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky, ktorý združuje 90 predajných sietí (Coop Jednota, CBA, Labaš, Delia..) pán Katriak, sa jednoznačne vyjadril, že nebudú mať ani prepady tržieb, ani nebudú prepúšťať zamestnancov. 
  • Rovnako ani zatvorenie obchodov v Poľsku nemalo žiadny vplyv na zamestnanosť v maloobchode.
  • V tomto sektore je trvalý nedostatok kvalifikovaných zamestnancov a odborári dúfajú, že voľná nedeľa bude mať pozitívny vplyv na zatraktívnenie povolania predavač.
  • Skúsenosť z voľnej nedele z Rakúska a Južného Tirolska ukazujú, že voľná nedeľa praje rozmachu zamestnanosti v malých a rodinných obchodoch, pre ktoré je finančne neudržateľné prevádzkovať predajňu aj v nedeľu.

4. MÝTUS: Voľná nedeľa bráni brigádnikom a všetkým, čo chcú v nedeľu pracovať, privyrobiť si.

FAKT: Voľná nedeľa počíta s viacerými výnimkami. Pre brigádnikov, seniorov a pre všetkých, ktorí v nedeľu pracovať chcú, bude stále množstvo pracovných príležitosti, napr. v prevádzkach na letiskách, staniciach, nemocniciach, benzínových čerpadlách a v turistických oblastiach, ale tiež v ďalších v zariadeniach cestovného ruchu. 

5. MÝTUS: Ľudia budú počas nedieľ vo veľkom nakupovať v zahraničí.

FAKT: Obavy zo zvýšených nákupoch v zahraničí sa nepotvrdili ani počas zavedenia zatvorených obchodov počas sviatkov.  

  • Motivácia ľudí nakupovať v zahraničí súvisí najmä s údajnou vyššou kvalitou priemyselného tovaru v Rakúsku, alebo nižšou cenou tovarov v Poľsku, nie s tým, či je na Slovensku otvorené. Navyše, konkrétne Poľsko a Rakúsko majú v nedeľu tiež zatvorené. 

6. MÝTUS: Ak zavedieme voľnú nedeľu, bude to znamenať, že sme “farská republika”

FAKT: V nedele sú zatvorené obchody v mnohých vyspelých štátoch: v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, Nórsku, Veľkej Británii, Francúzsku a v ďalších. Voľná nedeľa nespravila zo žiadnych z týchto krajín “katolícke štáty.” Voľná nedeľa je v týchto krajinách najmä zásluhou odborárov. 

7. MÝTUS: Nech prevádzky, kde nedeľa predstavuje veľkú stratu, jednoducho zatvoria a bude vyriešené.

FAKT: Ak to bude dobrovoľné, otvorené obchody získajú konkurenčnú výhodu a budú do otvorenia v nedeľu tlačiť aj prevádzky, kde to nie je rentabilné. Prevádzky radšej vykrývajú nedeľnú stratu ako by mali prísť o zákazníka. Len rovnaké pravidlá pre všetkých (samozrejme so zmysluplnými výnimkami, ako sú lekárne, benzínky, prevádzky cestovného ruchu a podobne) férovo vyriešia nedeľný predaj.

Zdroje:

CitizenGO

Pavol Kossey: Pre voľnú nedeľu sú racionálne argumenty  

Stanovisko Zväzu obchodu SR k úprave nedeľného predaja

Obchody v nedeľu: kto je za zákaz a čo z toho má a kto je proti a čo z toho má

Prieskum: Postoj slovenskej populácie voči trvalému zatvoreniu predajní potravín v nedeľu

Slovensko: Obchodníci chcú v nedeľu „pokoj“

hlavička KSP

Na čom v tomto čase najviac záleží? Na vzťahoch!

Na mojom vzťahu k Bohu a k blížnym. Nebojme sa investovať do vzťahov! 
Keď mám niekoho, koho potrebujem a kto potrebuje mňa, som bohatý človek. 

Pokúsme sa prekonať vlastné pohodlie a vyjdime zo zóny svojho komfortu. Nebuďme len "gaučovými" kresťanmi, ale poslúžme iným modlitbou, či konkrétnym skutkom lásky.

Farnosti sv. Jakuba a Panny Márie v Kysuckom Novom Meste v spolupráci s Farskou charitou ponúkajú od 29. októbra 2020 KYSUCKÚ SLUŽBU POMOCI.

Je určená pre všetkých ľudí, ktorí žijú v Kysuckom Novom Meste, Radoli, Budatínskej Lehote, Dubí a Povine.

Vyplňte prosím formulár nižšie a naši dobrovoľníci vás skontaktujú a zabezpečia službu, ktorú potrebujete.

Formulár:
Chcem alebo potrebujem pomôcť.

 

Boh nás aj v tomto čase očisťuje a pozýva, aby sme boli schopní o ňom svedčiť a do tohto sveta vnášať Božie svetlo, Boží pokoj, Božiu nádej.

 

Milí snúbenci,

oznamujeme Vám, že kurzy prípravy na manželstvo v Kysuckom Novom Meste plánované v termínoch 29. – 31. január 2021 a 19. – 21. február 2021 sú z dôvodu pretrvávajúceho stavu epidémie a sprísnených karanténnych opatrení zrušené.

Na webovej stránke www.domanzelstva.sk sú zverejnené termíny ďalších kurzov pre I. polrok 2021, na ktoré je potrebné sa opäť prihlásiť. Nevieme v tomto čase odhadnúť, či a za akých podmienok budú tieto kurzy prebiehať.

Ak plánujete sobáš v čase karanténnych opatrení a nebudete mať možnosť sa kurzu zúčastniť, informujte sa u svojho kňaza vo farnosti a dohodnite si s ním individuálnu sviatostnú prípravu. Ponúkame Vám možnosť zúčastniť sa kurzu aj po sobáši, ako manželia.


Miesto: Pastoračné centrum sv. Jakuba, Jesenského 2928, Kysucké Nové Mesto (za horným kostolom sv. Jakuba pri OD Billa)

Forma: víkendové kurzy bez ubytovania

Kurzy prebiehajú od piatku večera do nedele popoludnia. Program v piatok začína o 18.00, v sobotu od 8.30 do 17.30 a v nedeľu od 8.45 do 15.00. Všetky časy sú orientačné. Na konci kurzu dostanú účastníci potvrdenie o absolvovaní kurzu. Podrobný program a ďalšie informácie zasielame pred začiatkom kurzu.

Príspevok na kurz: Príspevok na kurz je 20€ na osobu. V príspevku je zahrnutý prenájom priestorov, materiály, lektori, malé občerstvenie a 2x obed. Príspevok je potrebné odovzdať na mieste.

Bližšie informácie: 041/421 25 45; 0904 962 737

Termíny kurzov:

19.-21.3.2021
23.-25.4.2021
28.-30.5.2021
11.-13.6.2021

 

Prihlášky nájdete na webe: www.domanzelstva.sk

Počítadlo 181157 (4)

feedback
Prihlasenie
feedback
Spätná väzba

Napíšte nám

Prostredníctvom tohoto formuláru nám môžete napísať svoje postrehy či nahlásiť prípadné chyby.